Tváre opustených

Peter Nagy

Pootvorené nechávajú 
čo keď sa späť láska vráti?
V noci sa učia čakávať ju,
keď sa na čriepkoch objatí.

Zas, zas všetkým opusteným,
sa sníva to nesplnené.
Zas, zas v sebe ako steny
sú schúlení.

Objatia sú už dávno zastlané
pod tou bielou prikrývkou.
Najťažšie je dobolievanie
A zniesť pod kožou zlý kov.

Zas, zas všetkým opusteným
sa sníva to nesplnené.
Zas, zas v sebe ako steny
sú schúlení.

R: Čriepky z rán, 
   jak tváre opustených v nás na dne miznú.
   Čriepky z rán, 
   jak tváre opustených v nás sa strácajú.