Jesenná láska

Miro Žbirka

1. Láska je strašne bohatá
   Láska, tá všetko sľúbi
   no ten, čo ľúbil, sklamal sa
   a ten, čo sklamal, ľúbi
   Prach dlhých, smutných, letných dní
   na staré lístie padá, poznala príliš 
   neskoro, ako ho mala rada.

2. Tak každoročne v jeseni svetlá sa stratia 
   z duše a človek, koník túlavý od srdca k srdcu
   kluše a pre každé chce zomierať, žiť nechce
   pre nijaké, chcel by mať jedno pre seba,
   je mu to jedno, aké.

3. Len srdce. Možno obrázok a možno tôňu iba
   No pred cieľom sa zastaví, komu zas srdce
   chýba ? Zo všetkých mojich obrázkov
   mámivý ošiaľ stúpa bola to láska, sklamanie 
   Aj láska bola hlúpa.