Chlapčenská tvár

Miro Žbirka

Tam do výšky zdvihnutá, 
za konármi skrýva tvár. 
Sťažnosť písať nemusí, 
čas sa o ňu postaral. 

Clapčenská tvár pod prilbou, 
na kamennou líci prach, 
žiadosť písať nemusí 
o penziu v múzeách. 

Pozerá sa na ľudí 
z tichej diaľky svojho sna. 
Hlas fanfár ju nebudí, 
ani salva slávnostná. 

Iba stáť tu zostala, 
udivená dlho stáť. 
Je v nej výkrik ranených, 

S tichou krásnou myšlienkou 
vyrastú vždy po vojnách. 
Tváre chlapcov nevinných 
netúžia po poklonách. 

Stromy zrána zašumia, 
rozpŕchne sa vtáčia stráž. 
Oči sôch, tie nevidia, 
či naozaj sa ukláňaš.