1. Zem pradávnych sĺnk v chladnom tieni tajomstiev,
na mapách jej dávno niet,
zem pradávnych sĺnk, nepoznáš jej žalospev,
more nevydá viac ten svet.
2. Pod hladinou spí kameň s tvárou naveky
v nehybnom tieni rias
a milenci sú si v tej hĺbke ďalekí,
s rukou sa míňa vlas.
R: Len more cez brány čias ženie na brehy stĺpy vĺn,
len more cez brány čias von vynáša stĺpy vĺn.
3. Zem stratených sĺnk, v oknách blúdia oči rýb,
tam hlboko niet kam ujsť,
zem stratených sĺnk, v oknách blúdia oči rýb,
hľadajú klúč od úst.
4. Pod hladinou spí kameň, tvár a testament
v nehybnom tieni rias,
čas ostal tu stáť, očami hviezd sa díva kvet,
v tej hĺbke je niečo z nás.
R: