O láske

Elán

 
Na okno vyklopkáva dážď svoj sen,
stmieva sa,  
otváram dvere a dnu vojde len,
prievan sám.  
Ulice blúdia kamsi bez citu,
bez náhlenia,
bola si pri mne a už nie si tu,
nádherná, láska.

V srdci mi zostali dva náboje
spred pár dní,
slová čo pomáhajú ako jed,
zmier sa s tým.
Po špičkách zo spomienok vycúvam,
vrátia sa,
zážitky ako mince do fontán,
hádžem sám.

Láska je boj,
hra o krásnom trápení,
niet víťazov, 
len porazených.  

Do duše sype sa mi z očí sôch,
námraza.
Toto je koniec piesne o nás dvoch,
stáva sa.
V kasíne strát som vyhral rekviem,
a prehral všetko čo mám.
Hýbem sa, dýcham, ale nežijem,
bez lásky sám.

Láska...