1. Nemám chuť sa dívať späť, vždy o polnoci sa končí starý svet. Aj keď niekoho to možno zlostí, nedá sa dlho žiť z minulosti. 2. Stále však platí pravda odveká, že práve minulosť robí človeka. na včerajšku sa nič zmeniť nedá a zajtra ráno znovu sadáš do torpéda. R: Čo bolo, bolo... Ivan je nevinnny. Čo bolo, bolo... píšeme nové dejiny. Čo bolo, bolo... my zostávame v kľude. Čo bolo, bolo... ale, čo bude. C: Čo bolo, bolo s veľkým šťastím aj so smolou, pome pozbierať so stolov, vyrovnaný so svojou rolou. Stále s niekym navždy sólo, koľko výhier, koľko vlastných gólov, koľko v ceste stálo volou, tu všetko bolo dobrou školou, výhry a porážky zas zbierajú ťa z dlážky, nastupujú nové prášky, mi do behu cez prekážky pre peniažky, možno áno a možno nové ráno, skončil spánok a zase si hovoríš, teraz mám svoje sólo.... čo bolo, bolo. R: (2x)