1. Biele plachty vozov, dlhé karavány čas si schová v pam�ti, vietor plaché klíčky nových pokolení rozfúka a odletí, tak nás to láka h�adať zlaté rúna, pramene Nílu, kameň mudrcov, až raz k nám príde, raz príde taká chví�a, v duchu zas bežíš s chlapcami ulicou. 2. Biele plachty lodí nové mapy krášlia, čas nám zase ostarel, f�aše stroskotancov blúdia v mútnych vodách, obal z rias ich uzavrel, tak nás to láka h�adať Eldorádo, Yettiho stopy, koreň žeň-šenu, len biela niť ti občas pripomína, odkia� sa ťahá k priviazanému. R: [: Tam nás to láka, tam nás to vábi, tam nás to volá, kde drieme svet. :] 3. Staré m�tve hradby sú zapadnuté v piesku, letí nad ne k�de� bocianov, pútnici v svetle ohňov majú m�kve oči, hlas hyen sa vtiera do stanov, tak nás to láka h�adať vodu v púšti, Noemov koráb, svetlá majákov, len jedno okno, keď tma sa zhora spustí, svieti pre nás farbou rovnakou. R: