V korunách stromov vietor vial, malý drozd spieval jak trubadúr posledný. Svoje kroky stáčam tam, kde z diaľky počuť cinkot starých strún. To Danny prsty do pražcov ponoril a ja tvoj obraz zas pred sebou mám. R: S malou nádejou vraciam čas, pod hlavu vankúš z dlani máš a ja sa dívam a moje pery šeptajú. Ozvenou skál počujem tvoj hlas, spomienky sú plné krás, však cítim, že vrátiť späť sa nedajú. 2. Osadou tichá pieseň znie a modrý dym stúpa ku skalám. A tvoje meno ozvenou zmizlo niekde v diaľke, zase som sám. Zo stáda stromov sa zrodil deň, ja balím ten svoj starý krám. Je čas rozchodov, to viem, ale v srdci jednu lásku stále mám. R: S malou nádejou vraciam čas...