1. Na brehu Dunaja v teniskách a v tričku čakáme ty a ja rannú električku, chýry z dennej tlače visia nad mestom, moje srdce plače po roku tisícosemstom, svet bol nežný herbár, voňal podbe�om vtedy pred Einsteinom aj pred Nobelom, nik tu neštrajkuje za zvýšenie miezd, ešte je ďaleko inflácia hviezd. 2. Ešte sa nik s nikým o nič nedelí, �udia ešte nie sú uvedomelí, pán gróf s mladú dámú odchádzajú kočom, tíško si šepkajú, a nik nevie, o čom, zrazu všetci miznú, len ja ostávam, dovidenia, láska, ruky bozkávam, ešte rukavička a ruža komtese, kým príde električka a všetko odnesie.