1. Zem pradávnych sĺnk v chladnom tieni tajomstiev, na mapách jej dávno niet, zem pradávnych sĺnk, nepoznáš jej žalospev, more nevydá viac ten svet. 2. Pod hladinou spí kameň s tvárou naveky v nehybnom tieni rias a milenci sú si v tej hĺbke ďalekí, s rukou sa míňa vlas. R: Len more cez brány čias ženie na brehy stĺpy vĺn, len more cez brány čias von vynáša stĺpy vĺn. 3. Zem stratených sĺnk, v oknách blúdia oči rýb, tam hlboko niet kam ujsť, zem stratených sĺnk, v oknách blúdia oči rýb, hľadajú klúč od úst. 4. Pod hladinou spí kameň, tvár a testament v nehybnom tieni rias, čas ostal tu stáť, očami hviezd sa díva kvet, v tej hĺbke je niečo z nás. R: