Raz nás stopli strašne milé baby. Mohli sme sa desať razy zabiť. Celú cestu som sa obzeral, zostal po nich iba úsmev vo dverách. Bolo s nimi podozrivo dobre, adresy však ve�mi nerád žobrem. Študentky a možno učnice. Kto mal vedieť, že boli z Lúčnice? R. Teraz už viem, prečo každý chce tanečnice z Lú, Lúčnice. Azda sú to iba slová, slová, ja som sa však vážne zamiloval. Možno viete, čo to znamená, h�adať dievča bez adresy bez mena Ešte mám z ich vystúpenia lístok. Páry sa mi zdali príliš blízko. Počkal som si až sa odkrojí. Ešte krajšia bude v bielom závoji. Potom prišli dáki ve�kí chlapi, spýtali sa, či ma niečo trápi. Mocní z bryndze, rýchli z žinčice. Kto mal vedieť, že boli z Lúčnice? R: Zrazu som ich stretol, na potulkách svetom. Tam kde je to vhodné, priamo vo Východnej.