1. Zem pradávnych sĺnk v chladnom tieni tajomstiev na mapách jej dávno niet Zem pradávnych sĺnk nepoznáš jej žalospev a more nevydá viac ten svet Pod hladinou spí kameň s tvárou naveky v nehybnom tieni rias a milenci sú si v tej hĺbke vzdialený s rukou sa míňa vlas R: Len more cez brány čias ženie na brehy stĺpy vĺn more cez brány čias von vynáša stĺpy vĺn 2. Zem stratených sĺnk v oknách blúdia oči rýb tam hlboko niet kam ujsť zem stratených sĺnk v oknách blúdia oči rýb hľadajú klúč od úst Pod hladinou spí kameň tvár a testament v nehybnom tieni rias čas ostal tam stáť očami hviezd sa díva svet v tej hĺbke je niečo z nás R: Len more... 3. = 1. R: Len more... R: Nepovie nám však viac kde mŕtvi v ňom bývajú nepovie nám však viac čo mestá v ňom skrývajú Nepovie nám však viac čo mestá v ňom skrývajú...